História zázvorového piva

Zázvorové pivo nie je nejaký novodobý výdobytok dnešnej generácie. Jeho korene siahajú až do 18. storočia. Ako sa vlastne zrodila táto zaujímavá a korenistá pochúťka?

Zázvor ľudia konzumujú v rámci jedla ale aj rôznych nápojov. Svojich fanúšikov si našiel vďaka miešaným drinkom, no milióny ľudí si v podnikoch objednávajú aj zázvorové pivo. Jeho história sa začala písať už v 18. storočí. Za rodisko sa považuje hrabstvo Yorkshire v Anglicku. Ako však vyzeral pôvodný recept? V ňom nesmeli chýbať cukor, voda, čerstvý zázvor a zmes baktérií či kvasiniek (vďaka nim mohla prebehnúť fermentácia). Pomenovanie „ginger beer“ vzniklo z hlavy Harryho Marshalla Warda, ktorý ju pridelil vyššie spomenutej zmesi. Takto dodnes voláme aj zákvasku obsahujúcu kvasinku Saccharomyces pyriformis a laktobacil Bacterium vermiforme. Tieto mimroorganizmy sú dôvodom počiatku divokého kvasenia. Keď sa tento proces ukľudní, nápoj sa stáča do fľašiek. Práve kvasenie dodávalo v minulosti do nápoja alkohol, ktorého množstvo vo výnimočných prípadoch dosahovalo až 11 percent. Podobným spôsobom sa vyrába aj klasické pivo.

Z tejto časti Anglicka sa zázvorová pochúťka postupne rozšírila do celej Británie. Bola len otázka času (a to najmä z politických a demografických dôvodov), kedy sa stane súčasťou pivných ponúk aj v Kanade, USA a Austrálii. Mimoriadnej popularite sa tešilo až do druhej polovice 19. storočia v rámci ostrovov Jónskeho mora. Napríklad pôvodný nápoj tsitsibíra sa na Korfu podáva dodnes.

Najväčšiu popularitu dosiahlo zázvorové pivo v prvej polovici 20. storočia, kedy sa na trh čoraz viac dostávala aj jeho nealkoholická verzia. Tá sa totiž vyrába podstatne rýchlejšie a jednoduchšie. Do sódy sa pridali výťažky byliniek, ktorým sa dodala aróma a ochucovadla. U nás známy pojem Ginger Ale vymyslel americký lekárnik Thomas Cantrell, na ktorého začiatkom 20. storočia nadviazal svojou receptúrou kanadský chemik John McLaughlin (Canada Dry Ginger Ale, suchá varianta nápoja).